Svaly sú svojou schopnosťou kontrakcie (sťahu) esenciálne pre človeka v rámci viacerých aktivít, akými je napr. presun z miesta na miesto, práca, dýchanie, pohyb pri športe a plno iných činností.
Preto ak si spôsobíme zranenie akým je samotné natiahnutie svalu, dochádza k určitým limitáciam a podľa stupňa poranenia sme obmedzovaní v určitých aktivitách až imobilní.
Svalové zranenia sa radia k jedným z najčastejších zranení medzi ľuďmi, a aj napriek tomu vzniká pri ich liečbe veľké množstvo nedorozumení, mýtov, ale aj chybne zvolené liečebné metódy fyzioterapeutov alebo samotných ľudí, ktorí utrpeli toto zranenie.
Svalové poranenia môžme rozdeliť do troch skupín/stupňov:
1.prvý stupeň poranenia – slabé natiahnutia/trhlinky svalových vlákien, bez známok modrín po poranení, vyžadujúce si najkratšiu dobu rehabilitácie
2.druhý stupeň poranenia – trhliny vo svale sú väčšie, ale nie sú úplne kompletné, často prítomný opuch, modrina, doba rehabilitácie býva značne dlhšia ako pri prvom stupni
3.tretí stupeň poranenia – roztrhnutý sval, kompletná trhlina, vyžaduje operačný zákrok
Podľa stupňa poranenia svaloviny, ktorý môžete vidieť na obrázku vyššie, by mala byť nastavená adekvátna liečebná stratégia. Tieto stratégie väčšinou nastavujú samotní fyzioterapeuti, ktorý prevedú pacienta diagnostikou a vyhodnotia jeho zdravotný stav.
Ako to ale býva zvykom, aj tu sa vo väčšine prípadov dejú chyby, rehabilitácia je neadekvátna, pacienti alebo terapeuti problém podceňujú a po pár dňoch sa vracajú do plnej záťaže.
Preto som pre vás vytvoril edukatívne video, ktorého témou je:
5 najčastejších chýb, ktoré robia ľudia pri liečbe natiahnutého svalu
Vo videu sa dozviete:
Aký dopad má na pacienta neadekvátna liečba?
Aké sú najčastejšie chyby pri samotnej liečbe?
Čo pacienti najčastejšie robia/nerobia počas rehabilitácie?
Čo robiť, ak si natiahnete sval?