Predtým než sa pre operáciu rozhodnete, skúste si zodpovedať tieto 3 základné otázky:

1. Urobil som všetko pre to, aby som sa bolesti zbavil?

Už pri tejto otázke sa veľa ľudí zasekne. Medzi ľuďmi pri liečbe medzistavcovej platničky prevažujú najmä pasívne procedúry ako masáž, bankovanie elektroliečba, ultrazvuk či laser. Zabúdajú ale na kľúčovú esenciu pri úspešnej liečbe, ktorou je pohyb. Veľa ľuďom je odporučená operácia na základe nálezu magnetickej rezonancie ešte predtým, než vyskúšajú konzeratívnu liečbu so svojim fyzioterapeutom. Doba liečby platničky trvá väčšinou 6-8 týždňov, takže by ste mali byť pri nej trpezlivý a hodnotiť svoj stav najprv so svojim terapeutom. Ak počas tejto doby nedôjde k redukovaniu symptómov alebo ich odstráneniu, máte plné právo rozmýšľať nad operačným zákrokom.

2. Je môj stav natoľko vážny, aby som sa nechal operovať?

Ako fyzioterapeut, ktorý na denno-dennej báze rieši problémy pacientov s poškodenou medzistavcovou platničkou, vidím, že mnohým z nich sa dá pomôcť aj bez toho, aby do toho zasahoval neurochirurg. Bežne sa ale stretnem s tým, že pacient s miernou bolesťou do nohy a jemne obmedzenou funkčnou limitáciou počas dňa, zvažuje operáciu. Tento prístup považujem za alibistický a preto by si každý jeden mal zvážiť, ako veľmi vážny je jeho stav a podľa toho sa nastaviť. Pokiaľ ale vaše bolesti nie sú vysoko intenzívne a dokážu sa meniť v závislosti od toho čo vykonávate, nachádzate úľavovú polohu a nie ste moc limitovaný vašou bolesťou, na operáciu zabudnite.

3. Ako veľmi ma bolesť limituje?

Ak je vaša limitácia to, že si neviete ísť kvôli bolesti zabehať alebo nezvládate kvôli nej povysávať byt, nie je to dôvod na operáciu. Pacienti, ktorí sú indikovaní na operáciu majú často veľké bolesti, nezvládajú mnoho bežných denných činností, sú dlhšiu dobu PN a nepomáha im doslova nič.

Ak ste boli pre operáciu rozhodnutí, a po zodpovedaní týchto otázok ste začali nad tým pochybovať, prehodnoťte svoje rozhodnutie a dajte šancu konzervatívnej liečbe, ktorá je mnohokrát veľmi efektívna a pacienta ušetrí jaziev a pooperačných komplikácií.

Príspevok Zvažujete operáciu platničky? je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Ako však vyzerá testovanie pred návratom k športu a aké kritériá musíme spĺňať aby sme sa vrátili k športu?

Okrem toho že by sme mali už dlhšie behávať, budovať objemy behov a mať za sebou dynamické cvičenia, ako sú odrazy, dopady, ale aj cvičenia zahŕňajúce brzdenie a zrýchlenie, vieme sa oprieť o týchto pár testov, ktorými by sme mali prejsť predtým, než sa vrátime k svojmu milovanému športu.

1. Single hop test – pri tomto teste urobí pacient skok do diaľky z operovanej nohy a rovnako tak na ňu aj dopadá. Pri teste hodnotíme symetriu medzi operovanou a zdravou nohou, kedy rozdiel môže byť max 10% výkonu. Všímame si taktiež samotný dopad, absorpciu dopadu cez kolenný kĺb, bedro a členok, a nakoniec stabilitu na konci pohybu.

2. Triple hop test – tento test je veľmi podobný a kritériá sú rovnaké ako pri prvom teste, avšak pacient vykoná 3 za sebou idúce skoky do diaľky.

3. Crossover hop test – pri tomto teste pacient vykoná 3 za sebou idúce skoky vždy krížom cez stredovú čiaru. Kritériá sú opäť rovnaké a všímame si aj potenciálne vbáčanie kolena pri dopadoch, ktoré je považované za negatívne.

Okrem týchto testov sa používajú aj rôzne bežecké testy, agility testy a podobne. Každopádne pred samotným návratom k športu je potrebné robiť aj cvičenia, ktoré kopírujú jednotlivé modelové situácie typické pre daný šport, cvičenia zamerané na zmeny smerov v pohybe a výbušnosť.

Celý článok si viete prečítať aj na mojom instagrame – https://www.instagram.com/p/DAvt4siNCtk/?img_index=1.

Príspevok Kedy môžem začať hrať? je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Je však vyšetrenie MRI potrebné pri svalovom poranení napríklad zadného stehenného svalu? Potrebuje ju fyzioterapeut na vyšetrení, aby s vami mohol začať pracovať? Je to strata času alebo sa oplatí čakať?

Odpovede na tieto otázky nájdeš vo videu v rámci rubriky „Otázka týždňa“ na mojom instagrame – https://www.instagram.com/p/DAleykRMQ_4/.

Príspevok Potrebujem magnetickú rezonanciu? je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Samotná rehabilitácia by mala trvať 9-12 mesiacov, predtým než sa pacient vráti do plnej záťaže v športe. Rehabilitácia má svoje zákonitosti a postupnosť, ktorú by mal fyzioterapeut vysvetliť pacientovi a následne nastaviť vhodný rehabilitačný plán, ktorý by mal rešpektovať tieto zákonitosti.

Ako fyzioterapeut však vnímam najčastejšiu a najväčšiu chybu, keď je rehabilitácia podcenená a často uponáhľaná. Pacienti začnú behať priskoro, so zámerom – chcem sa čo najrýchlejšie dostať naspäť na ihrisko. Tým pádom nemajú priestor na adaptáciu náhradného väzu na záťaž, a končia často na replastikách.

Kedy je teda vhodné začať behať, tak aby sme znížili riziko poranenia a optimalizovali rehabilitáciu?

V prvom rade je to u každého individuálne. Existujú však všeobecné kritériá, ktoré by mali byť splnené predtým, než sa pustíme do behu.

1.Trofika svalstva a plná mobilita – toto sú dva faktory, ktoré sú nevyhnutné k tomu aby sme vôbec mohli pomýšľať na činnosť akou je beh. Rozdiel objemu operovanej a zdravej končatiny by mal byť nanajvýš 1cm. Na druhej strane mobilita kolena takúto rezervu nemá, a pre beh potrebujeme plné vystretie kolenného kĺbu a minimálne 120 stupňov v ohybe.

2.Stabilita kĺbu a svalová sila – stabilita a polohocit kĺbu v priestore sú ďaľšími nevyhnutnými kritériami k tomu, aby sme sa mohli pustiť do dynamických činností. Rovnako tak aj svalová sila našich dynamických stabilizátorov kolena, teda kvadricepsu a hamstringov.

3.Positive shin angle – tretie a posledné kritérium, ktoré by malo byť splnené je „positive shin angle“, teda schopnosť aktívne zaťažiť kvadriceps pri cvikoch ako sú výpad alebo jednonožný drep. Tento mechanizmus býva často kompenzovaný pacientami odkláňaním sa od operovanej nohy alebo prenášaním záťaže do oblasti bedier.

Ďaľšie kritériá, ktoré sa považujú za dôležité je obnova správneho stereotypu chôdze, silová symetria pri silových cvičeniach (výpad, drep, legpress, predkopávanie) a v neposlednom rade sila svalstva nad kolenom a pod kolenom, teda svaly bedra, predkolenia a členku.

Celý článok si môžete prečítať aj na mojom instagrame – https://www.instagram.com/ejdem.pal/.

Príspevok Kedy začať behať po plastike ACL je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Zamýšľali ste sa však nad tým, čo sa za pukaním alebo lupkaním skrýva? Mali by sme si z neho robiť starosti alebo to nechať tak? Na mojom instagrame je video, v ktorom túto tematiku rozoberám.

Video si môžete pozrieť na tomto linku – https://www.instagram.com/p/DAQ390RtHnm/.

Príspevok Pukanie v kolene je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Podľa stupňa poranenia svaloviny, ktorý môžete vidieť na obrázku vyššie, by  mala byť nastavená adekvátna liečebná stratégia. Tieto stratégie väčšinou nastavujú samotní fyzioterapeuti, ktorý prevedú pacienta diagnostikou a vyhodnotia jeho zdravotný stav.

Ako to ale býva zvykom, aj tu sa vo väčšine prípadov dejú chyby, rehabilitácia je neadekvátna, pacienti alebo terapeuti problém podceňujú a po pár dňoch sa vracajú do plnej záťaže.

Preto som pre vás vytvoril edukatívne video, ktorého témou je:

5 najčastejších chýb, ktoré robia ľudia pri liečbe natiahnutého svalu

Vo videu sa dozviete:

Aký dopad má na pacienta neadekvátna liečba?

Aké sú najčastejšie chyby pri samotnej liečbe?

Čo pacienti najčastejšie robia/nerobia počas rehabilitácie?

Čo robiť, ak si natiahnete sval?

Príspevok Liečba natiahnutého svalu je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Silový fyziotréning s tenistkou TC Empire Trnava, spolupráca vyše 1 roka.

Fyziotréning v rámci rehabilitácie po plastike predného krížneho väzu (obaja 5.mesiac).
Vľavo: futbalista U19 KFC Komárno  Vpravo: hádzanárka Tatranu Stupava

Moje odporučenie na záver: V rámci fyziotréningu by malo ísť o dlhodobejšie spolupráce (min.1 mesiac), aby bola možná rediagnostika a zhodnotenie vstupov a výstupov po dodržovaní nastaveného programu.

Príspevok Čo je to FYZIOTRÉNING? je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Liečba medzistavcových platničiek patrí k najčastejším problémom, s ktorými sa v praxi stretávam. Ich rehabilitácia je veľmi špecifická a musí jej predchádzať kvalitné vyšetrenie fyzioterapeutom, ktoré sa opiera o symptómy, akým je bolesť, jej intenzita a lokalita, prípadne šírenie. Rovnako tak sa opierame o mechaniku chrbtice pacienta, t.z. aké rozsahy chrbtice sú momentálne prítomné pri vyšetrení.

Pri vstupnom vyšetrení nám vie veľa uľahčiť popis od špecialistov z magnetickej rezonancie, na základe ktorej vieme určiť, do ktorej strany je platnička vytlačená a o aký rozsah poškodenia ide.

V následujúcom videu sa dozviete:

Aká bola moja skúsenosť s pacientom, ktorý aplikoval SM systém pri tejto diagnóze?

Prečo nie je SM systém vhodný pri väčšine problémov s platničkami?

Aký postup je vhodnejšie zvoliť, ak takýmto problém trpíte?

Príspevok Vplyv SM systému na liečbu medzistavcovej platničky v drieku. je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Slovo kompenzácia koluje medzi ľuďmi už veľmi dlho. Stretnúť sa s ňou môžeme najmä v oblasti športu, ale svoje miesto si nájde aj u bežnej populácii.

V súvislosti so zdravím sa termín „kompenzácia“ obvykle používa na opis kompenzačných opatrení alebo náhradných aktivít, ktoré sa vykonávajú s cieľom vyrovnávať negatívne účinky na zdravie alebo obmedzenia spôsobené nejakou chorobou, pracovným stereotypom,zranením alebo opakovanými pohybmi v športe. Tieto opatrenia majú za cieľ zlepšiť kvalitu života a funkčnú schopnosť jednotlivcov.

Avšak veľakrát sa stretnem s prípadom, kedy si človek pod pojmom kompenzácia nevie vynoriť niečo konkrétne, dokonca nevie ako taká kompenzácia priamo preňho má vyzerať.

Mám pre vás úlohu.

Ktorý z týchto obrázkov predstavuje vhodné kompenzačné cvičenie?

Áno, máte pravdu – všetky tri.

Závisí to od týchto 5 aspektov:

• Pre koho je cvičenie určené?
• Kedy ho vykonáva?
• Aké má daný človek zamestnanie?
• Čo robí počas dňa?
• Má bolesti?

Príspevok Čo je to KOMPENZÁCIA? je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.