Ako však vyzerá testovanie pred návratom k športu a aké kritériá musíme spĺňať aby sme sa vrátili k športu?

Okrem toho že by sme mali už dlhšie behávať, budovať objemy behov a mať za sebou dynamické cvičenia, ako sú odrazy, dopady, ale aj cvičenia zahŕňajúce brzdenie a zrýchlenie, vieme sa oprieť o týchto pár testov, ktorými by sme mali prejsť predtým, než sa vrátime k svojmu milovanému športu.

1. Single hop test – pri tomto teste urobí pacient skok do diaľky z operovanej nohy a rovnako tak na ňu aj dopadá. Pri teste hodnotíme symetriu medzi operovanou a zdravou nohou, kedy rozdiel môže byť max 10% výkonu. Všímame si taktiež samotný dopad, absorpciu dopadu cez kolenný kĺb, bedro a členok, a nakoniec stabilitu na konci pohybu.

2. Triple hop test – tento test je veľmi podobný a kritériá sú rovnaké ako pri prvom teste, avšak pacient vykoná 3 za sebou idúce skoky do diaľky.

3. Crossover hop test – pri tomto teste pacient vykoná 3 za sebou idúce skoky vždy krížom cez stredovú čiaru. Kritériá sú opäť rovnaké a všímame si aj potenciálne vbáčanie kolena pri dopadoch, ktoré je považované za negatívne.

Okrem týchto testov sa používajú aj rôzne bežecké testy, agility testy a podobne. Každopádne pred samotným návratom k športu je potrebné robiť aj cvičenia, ktoré kopírujú jednotlivé modelové situácie typické pre daný šport, cvičenia zamerané na zmeny smerov v pohybe a výbušnosť.

Celý článok si viete prečítať aj na mojom instagrame – https://www.instagram.com/p/DAvt4siNCtk/?img_index=1.

Príspevok Kedy môžem začať hrať? je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Samotná rehabilitácia by mala trvať 9-12 mesiacov, predtým než sa pacient vráti do plnej záťaže v športe. Rehabilitácia má svoje zákonitosti a postupnosť, ktorú by mal fyzioterapeut vysvetliť pacientovi a následne nastaviť vhodný rehabilitačný plán, ktorý by mal rešpektovať tieto zákonitosti.

Ako fyzioterapeut však vnímam najčastejšiu a najväčšiu chybu, keď je rehabilitácia podcenená a často uponáhľaná. Pacienti začnú behať priskoro, so zámerom – chcem sa čo najrýchlejšie dostať naspäť na ihrisko. Tým pádom nemajú priestor na adaptáciu náhradného väzu na záťaž, a končia často na replastikách.

Kedy je teda vhodné začať behať, tak aby sme znížili riziko poranenia a optimalizovali rehabilitáciu?

V prvom rade je to u každého individuálne. Existujú však všeobecné kritériá, ktoré by mali byť splnené predtým, než sa pustíme do behu.

1.Trofika svalstva a plná mobilita – toto sú dva faktory, ktoré sú nevyhnutné k tomu aby sme vôbec mohli pomýšľať na činnosť akou je beh. Rozdiel objemu operovanej a zdravej končatiny by mal byť nanajvýš 1cm. Na druhej strane mobilita kolena takúto rezervu nemá, a pre beh potrebujeme plné vystretie kolenného kĺbu a minimálne 120 stupňov v ohybe.

2.Stabilita kĺbu a svalová sila – stabilita a polohocit kĺbu v priestore sú ďaľšími nevyhnutnými kritériami k tomu, aby sme sa mohli pustiť do dynamických činností. Rovnako tak aj svalová sila našich dynamických stabilizátorov kolena, teda kvadricepsu a hamstringov.

3.Positive shin angle – tretie a posledné kritérium, ktoré by malo byť splnené je „positive shin angle“, teda schopnosť aktívne zaťažiť kvadriceps pri cvikoch ako sú výpad alebo jednonožný drep. Tento mechanizmus býva často kompenzovaný pacientami odkláňaním sa od operovanej nohy alebo prenášaním záťaže do oblasti bedier.

Ďaľšie kritériá, ktoré sa považujú za dôležité je obnova správneho stereotypu chôdze, silová symetria pri silových cvičeniach (výpad, drep, legpress, predkopávanie) a v neposlednom rade sila svalstva nad kolenom a pod kolenom, teda svaly bedra, predkolenia a členku.

Celý článok si môžete prečítať aj na mojom instagrame – https://www.instagram.com/ejdem.pal/.

Príspevok Kedy začať behať po plastike ACL je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.

Podľa stupňa poranenia svaloviny, ktorý môžete vidieť na obrázku vyššie, by  mala byť nastavená adekvátna liečebná stratégia. Tieto stratégie väčšinou nastavujú samotní fyzioterapeuti, ktorý prevedú pacienta diagnostikou a vyhodnotia jeho zdravotný stav.

Ako to ale býva zvykom, aj tu sa vo väčšine prípadov dejú chyby, rehabilitácia je neadekvátna, pacienti alebo terapeuti problém podceňujú a po pár dňoch sa vracajú do plnej záťaže.

Preto som pre vás vytvoril edukatívne video, ktorého témou je:

5 najčastejších chýb, ktoré robia ľudia pri liečbe natiahnutého svalu

Vo videu sa dozviete:

Aký dopad má na pacienta neadekvátna liečba?

Aké sú najčastejšie chyby pri samotnej liečbe?

Čo pacienti najčastejšie robia/nerobia počas rehabilitácie?

Čo robiť, ak si natiahnete sval?

Príspevok Liečba natiahnutého svalu je zobrazený ako prvý na Fyzioap.sk.